प्रतिलभ्य चिरात्संज्ञां कैकेयीवाक्यताडितः।
व्यथितो विक्लवश्चैव व्याघ्रीं दृष्ट्वा यथा मृगः॥
असंवृतायामासीनो जगत्यां दीर्घमुच्छ्वसन्।
मण्डले पन्नगो रुद्धो मन्त्रैरिव महाविषः॥
pratilabhya cirāt saṁjñāṁ kaikeyī-vākya-tāḍitaḥ
vyathito viklavaś caiva vyāghrīṁ dṛṣṭvā yathā mṛgaḥ
asaṁvṛtāyām āsīno jagatyāṁ dīrgham ucchvasan
maṇḍale pannago ruddho mantrair iva mahā-viṣaḥ
pratilabhya = he regained; cirāt = after a long time; saṁjñām = his consciousness; kaikeyī-vākya-tāḍitaḥ = struck by Kaikeyī’s words; vyathitaḥ = he became sorrowful; viklavaḥ = overwhelmed 1; ca eva = and; vyāghrīm = a tigress; dṛṣṭvā = that sees; yathā = like; mṛgaḥ = a deer; asaṁvṛtāyām = on the bare; āsīnaḥ = while sitting; jagatyām = floor; dīrgham = long breaths; ucchvasan = sighing; maṇḍale = in a snake charmer’s device; pannagaḥ = snake; ruddhaḥ = arrested; mantraiḥ = by mantras; iva = he was like; mahā-viṣaḥ = a greatly poisonous.
After a long time, he regained his consciousness. Struck by Kaikeyī’s words, he became sorrowful and overwhelmed like a deer that sees a tigress. Sighing long breaths while sitting on the bare floor, he was like a greatly poisonous snake arrested in a snake charmer’s device by mantras.